Zaježová v premenách času

13. január 2011 - 14:01 poslal rodebert

Dlho som nevedel ako sa postaviť k vývoju zaježovskej “pospolitosti”, po 10 rokoch však už mám predstavu. Jedným z najčistejších spôsobov ako odmytologizovať niektoré pohľady a predsudky je zverejniť historické fakty.

Teraz teda začínam napĺňať predstavu, ktorá vznikala dlhé roky. Začínam aj pri príležitosti vydania druhého čísla časopisu, ktorý mal byť “O Zaježovej” písaný “na Zaježovej”, teda nie kadejakými individuami z pohľadu “z vonka”. Preto dostal názov Na.o.Zaj.

Nakoľko sa to ale tomuto cenzúrovanemu médiu podarilo, sa dá posúdiť len s dostatkom informácií, ktoré sa mi, verím, že aj s vašou pomocou, podarí uverejniť.

Začať môžeme najnovšími článkami publikovanými vraj bez autorizácie, o predstavení Zaježovských úspechov a perspektív Miroslavom Kašiakom a Jurajom Hipšom na Festivale “Dych Zeme” 2010 v Šamoríne.

Zaježová: takto vyzerá skutočné dobrodružstvo

Zaježová: legálne lacné slamené domy

O niečo zaujímavejšie a bližšie skutočnosti je Mircove zhrnutie Zaježovského vývoja, o ktoré požiadal Matúš Ritomský aj mňa. Moje postrehy tam však nedoplnil a tak som ich uverejnil v mojej recenzii.

Zaježka – evolúcia jedného sna

Článok bol uverejnený v “novom” Kruhu života, a jeho online verzia, ktorá umožňuje diskusiu, nám prináša aj zaujímavé pohľady iných ľudí. Mircov článok aj s diskusiou si možete prečítať na stránkach Kruhu života. Z najzaujímavejších podnetov v diskusii vyberám:

Klára Jančurová vo svojom komentáry doĺňa
údaje o ešte staršej histórii:

…veľmi rada sa s Vami o ne podelím. Trošku ma zabolelo hodnotenie, že Škola ľudovej kultúry bola iba o folklóre. Možno to tak navonok vyzeralo, ale nebolo tomu úplne tak. Pôvodnou snahou bolo ukázať možnosť spolunažívania s prírodou, bola to fascináca tým, ako ľudia niekedy dokázali žiť, dýchať s prírodou, čítať v nej, využiť prútik, drievko. A myslím že je to téma i do budúcna.

Myslím, že hlavným problémom bol generačný rozdiel, boli sme trochu starší, už sme mali deti a vedeli sme, že časom aj ekologickí aktivisti sa budú “civilizovať”. Je to na dlhšiu diskusiu. V tých časoch som nesmierne túžila žiť na Zaježovej, ale bohužiaľ Peter nemal pre toto pochopenie, a naše nezhody nakoniec aj tak skončili rozvodom. Myslím, že duchom som stále ekológ a snažím sa celý život myslieť a konať priateľsky ku našej matke zemi. Školu ľudovej kultúry som si vymyslela ešte na železničke na Čiernom Balogu, potom pokračovala v Martinskom skanzene, na Ľupčianskom hrade, a v Zaježovej hnutie vyvrcholilo.

… Škola ľudovej kultúry mala spústu možností, bežali nám na rôznych psychiatrických klinikách arteterapeutické dielne, mali sme niekolko dielní v školách, chceli sme rozbehnúť rekvalifikačné centrum v Slovenskej Ľupči v bývalej škole. Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa ku svojej profesii krajinárskeho architekta. Akonáhle som sa tomu prestala venovať naplno ja, bohužiaľ ŠĽK prestala fungovať. Do toho prišli problémy s kolegami zo Stromu života, finančná kontrola. Bola som vlastne velmi rada, že vzniklo PHŽ a celé Vaše hnutie sa vyprofilovalo na také , aké je dnes, našlo si svoju cestu. Je mi ľúto, že nie je medzi nami Igor, vždy sme viedli dlhé dikusie a myslím, že sme mali veľa spoločného. …

Mne sa podarilo nájsť ešte staršie doplnenie v článku Marcely Čížovej, “Škola ľudovej kultúry” v Národopisných informáciách Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV, SNM a SAV, Bratislava 1992, číslo 2 ústav SAV

Myšlienka založiť Školu ľudovej kultúry (ďalej ŠĽK) vznikla v martinskom skanzene, kde sa konali pracovné tábory Stromu života. Mladí ľudia, účastníci táborov prejavovali hlboký záujem o práce, ktoré v skanzene vykonávali. Prirodzene, začalo ich zaujímať, čo je to ľudová kultúra.

Odpoveď na túto otázku dostávali sčasti od organizátorov táborov v programe nazvanom “Pohyby ľudovej kultúry”. To im však nestačilo.

Preto autori myšlienky Ing. Peter Jančura a jeho manželka Ing. Klára Jančurová realizovali svoje predstavy založením ŠĽK. Pôvodnou myšlienkou bola séria kurzov pre občanov nad 17 rokov so zameraním na šírenie vedomostí o kultúre ľudu Slovenska.

…

Medzitým sa k nám MSD Martin obrátilo chrbtom. Museli sme pre ŠĽK hľadať novú základňu. Podarilo sa nám zakúpiť usadlosť v lazovne osídlenej osade Zaježová, okr. Zvolen.

V mesiacoch júl a august roku 1991 sa tu uskutočnil 2. ročník kurzov ŠĽK. Na oboch kurzoch sa účastníci oboznámili s fenoménom ľudovej kultúry, vlastnoručne si vyskúšali mnohé remeslá, ktoré sa nám v Zaježovej podarili zrealizovať. Nezabudli sme ani na duchovnú kultúru.

Na kurzoch boli opäť účastníci rôznych vekových i profesijných skupín. Program kurzov prijímali spontánne a obohacovali ho vlastnou iniciatívov.

Počas zimných mesiacov roku 1991/1992 sme sa pravidelne dvakrát do mesiaca stretávali v Zaježovej. Naučili sme sa pliesť prútené i lubkové koše, z textilných techník sme oprášili zápästkovú techniku a krosienkovanie.
V ústrety nám vychádzajú mnohí ľudoví výrobcovia i tkáčky, ktorí s nami ochotne a zdarma trávia voľné dni, odovzdávajúc nám svoju zručnosť a um.

V máji roku 1992 sme prvýkrát pripravili program pre deti zo ZŠ Devínska Nová Ves pod názvom “Dva dni na laze”. Deti prijímajú program s ľudovou tematikou s úplnou samozrejmosťou. V budúcnosti popri kurzoch “pre dospelých” bude všetka naša pozornosť venovaná práve im.

V súčasnosti sa stretávame v Zaježovej, kde si budujeme objekt ŠĽK. Chceme tu mať kováčsku, drevársku a keramickú dielňu, chlebovú pec, priestory pre krosná (dnes sa už tká na dvoch krosnách), miestnosť na tancovanie.

Popri “Zaježovskom centre” rozširujeme našu činnosť na celé územie Slovenska, spontánnym zakladaním klubov ŠĽK. Záujem prejavili i viaceré skanzeny.

Sme vďační niektorým etnografom zo SNM v Martine, ktorí vytrvali a naďalej nám pomáhajú.

Pri zrode bol len nápad zachytiť niečo, čo mizne. Spraviť to tak, aby to nebola komercia. Chceme zachovať – teda preberať a odovzdávať.

Z uvedeným celkom súvisia komentáre pod článkom Evolúcia jedného sna, týkajúce sa evolúcie hrnčiarských aktivít.

Veľmi zaujímavý je však hneď prvý komentár by bohous LETS

Pekni clanocek, je dobre kdyz se lidi snazej ucit na svich chybach, my s tim v nase male komuntke mame taky tak trochu problem. K tomu LETS: pamatuji si kdyz sme bydleli na MNV a bolo nam receno ze musime do LETS vstoupit, jinak ze muzeme jit ….

Byla to zajimava doba, byli sme mladi,a moc se nam do toho nechtelo a taky sme do LETS nevstoupili, aspon ne v te podobe ktera byla, ale hojne sme spolupracovali se starousedlikama a pomalhali jim takze vymeni system tam byl uz davno pred tim nez se zalozili jezkovia.ako to tam mate tedka nevim je to dalak tam k vam a nechce se mi platit drahe cestovne a mame tu svoji komunitu lidi takze moc ani nemuzem.

K tomu celemu co sem na zajezke za 3 roky zivota tenkrat citil bylo to ze “takhle se to nedela” stale se zaoberam myslenkou socialni a tou je to ze kdo neco ma (majetek, penize) mnel vzdy na zajezce vetsi slovo nez ten kteri nema nic nebo jen strasne malo. aspon tenkrat sem to tak citil. a to uz je davno takze nic. snad se nekdy zastavime a pokecame i kdyz spominka na pobihajiciho vlada kteri mne honil se sekyrou kvuli tomu ze sem napsal kritickej clanek o zajezce mi neprijde moc zajimave a doufam ze se nebude opakovat.

Kritika je jedna z veci ktery musime akceptovat a ne nenavidet lidi kteri nas kritizuji. kopu krat to vlastne delaji v dobrem. jinak my http://dvp.s.cz, preji heske jaro a peknou urodu. (redakčne jemne upravené)

Diplomová práca o Zaježovej

V nasledovnom odstavci vám predstavím úryvok z Diplomovej práce Sašky, na ktorú však nemám kontakt, tak by som velmi privítal, keby ste mi ho niekto sprostredkovali.

5. charakteristika socioekonomických pomerov

"Pre dnešný vývoj lazového osídlenia, podobne ako pre vývoj vo väčšine vidieckych sídiel, je charakteristická migrácia obyvateľstva do väčších miest. Za posledných niekoľko desaťročí sa doslova zdecimoval počet ľudí, žijúcich na lazoch. V Zaježovej zostalo už len pár obyvateľov vyššieho veku, ktorí sa nevedia a nechcú adaptovať v novom mestskom prostredí. Dôvodom migrácie mladších ľudí je nedostatok pracovných príležitostí v izolovanej obci a neľahký život na lazoch. Opustené sídla pustnú a postupne začínajú chátrať. Obec Zaježová vznikla zo siedmych lazov obce Pliešovce pochádzajúcich pravdepodobne zo 17. – 19. storočia. Tieto boli v roku 1905 zlúčené do troch osád a v roku 1959 do samostatnej obce. Samosprávnou obcou bola až do roku 1990. V tomto roku dňa 29. septembra sa pričlenila pod obec Pliešovce. Obecný úrad bol zrušený. Kataster Zaježová bol ponechaný. Dnes Zaježová pozostáva z nasledujúcich usadlostí: Polomy, Korienky, Rimáň, Podrimáň, Podlysec, Dolinky, Sekier, Podsekier, Tŕstie, Do Bezekov, U Paľov, Lomno, centrum Zaježovej.

Podľa štatistík od roku 1950 do roku 1961 nastal v Zaježovej nárast obyvateľstva. Po roku 1961 však kopíruje trend v ostatných oblastiach lazového osídlenia, dochádza k výraznému poklesu …"

6. Počiatky novolazníctva v Zaježovej

"Prví novousadlíci prichádzali do Zaježovej s cieľom vytvoriť Školu ľudovej kultúry, ktorá predtým fungovala v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Pôvodnou myšlienkou školy bolo realizovať sériu kurzov pre občanov nad sedemnásť rokov so zameraním na šírenie vedomostí o kultúre ľudu Slovenska. Po čase Múzeum slovenskej dediny zrušilo spoluprácu so Školou. Bolo potrebné hľadať nové priestory na realizáciu, novú základňu. Podarilo sa ju nájsť v Zaježovej, kde sa uskutočnil v roku 1991 druhý kurz Školy ľudovej kultúry.

Neskôr Škola zanikla, no ľudia prichádzajúci do Zaježovej založili dve organizácie, ktoré o. i. prebrali aj časť jej aktivít. Sú to: Pospolitosť pre harmonický život a Občianske združenie Zaježová. Pospolitosť vznikla v roku 1994. S rozširovaním sa radov nových lazníkov vznikla aj potreba druhej organizácie, ktorá vznikla v roku 2000. Spomínané dve organizácie resp. občianske združenia spolu úzko spolupracujú. Pre bližšie špecifikovanie je Pospolitosť pre harmonický život zameraná viac pre verejnosť a Občianske združenie Zaježová viac pre ľudí novoobývajúcich osídlenie v Zaježovej.

Dnes Zaježovú obýva okolo 40 nových ľudí a postupne sa ich rady rozširujú. Zaujímavosťou je, že nejde len o slovenských obyvateľov. Ľudia sem prichádzajú nielen z Čiech, ale aj Francúzska, Veľkej Británie, USA a iných krajín.

Medzi prvými ľuďmi, ktorí prišli do Zaježovej a zároveň jeden z tých, ktorý tu stabilne žijú už niekoľko rokov je bývalý počítačový inžinier, programátor I.CH. Je jedným zo zakladateľov a súčasným predsedom Občianskeho združenia Pospolitosť pre harmonický život a spolutvorca myšlienky rozvíjania spoločenstva ľudí založeného na základoch trvalej udržateľnosti. Bol iniciátorom vzniku recyklačného strediska, kde sa triedi, separuje a znovupoužíva odpad z viacerých domácností v okolí. Dnes pracuje ako vedúci triedenia zberu odpadu v Pliešovciach. Taktiež je autorom myšlienky realizácie bezpeňažnej ekonomiky, ktorá funguje v rámci spoločenstva. O počiatkoch vytvárania sa myšlienky komunitného života a novolazníctva hovorí:"

„Pred vyše desiatimi rokmi som sa rozhodol opustiť panelákový byt v meste a kúpil som si tu malý domček. Dozvedel som sa o Zaježovej cez Strom života, ktorí tu mali Školu ľudovej kultúry.
Už počas svojho života v meste som sa rád túlal po prírode ako „víkendový turista“. Popritom som sa dostal do kontaktu s rozličnými ochranárskymi aktivitami a informáciami o ničení prírody. Postupne som začal odhaľovať dopady svojho života v meste na prírodný svet. Premýšľal som o svojej práci, o každodennom nakupovaní industriálnych produktov a výrobkov, o používaní všakovakých výdobytkov techniky. Začal som sa sám seba pýtať, koľko deštrukcie, spotreby prírodných zdrojov a ničenia života na Zemi sa skrýva za všetkým, čo každodenne robím a používam.

Postupne sa mi podarilo nadviazať kontakt na podobne zmýšľajúcich ľudí u nás aj v zahraničí. Výsledkom toho bolo, že som sa mal možnosť zúčastniť na štúdijnom pobyte na Schumacher College v Anglicku, ktorá je akousi liahňou alternatívnych myšlienok. Predmetom prednášok, seminárov a diskusií boli napríklad Trvalo udržateľný rozvoj, komunitné hnutie vo svete, lokalizácia ako alternatíva ku globalizácii, lokálna sebestačnosť, ekodedinky a podobne.

Po návrate z Británie som sa rozhodol svoje myšlienky a ideály realizovať v praktickom živote. Výsledkom bolo založenie Občianskeho združenia Pospolitosť pre harmonický život, s ktorým sme postupne začali realizovať rôzne aktivity.“

Na Agro-eko fóre": sa môžete dočítať:

Zaježová o.z.

V Zaježovej pôsobia dve občianske združenia, ktoré úzko spolupracujú. Pospolitosť pre harmonický život (PHŽ) vznikla v období, keď tu bolo len minimum novousadlíkov. Časom sa aj vďaka jej aktivitám sformovala skupina prisťahovalcov, ktorí sa aktívne zapájajú do jej programov. Postupne preberali lokálne iniciatívy PHŽ a v roku 2000 si za jej asistencie založili vlastné, komunitné OZ Zaježová. Doteraz na mnohých programoch intenzívne spolupracujú, vo všeobecnosti je však PHŽ zameraná “navonok” a OZ Zaježová “dovnútra”.

Prírodné poľnohospodárstvo – prakticky skúšame postupy prírodného (resp. organického) poľnohospodárstva. Súčasne oživujeme niektoré tradičné poľnohospodárske postupy. Väčšina novousadlíkov sa snaží o samozásobenie zeleninou a ovocím, samozrejmosťou je nepoužívanie chémie a šetrný prístup k prírode. Experimenty s rôznymi alternatívnymi postupmi robíme individuálne, no vymieňame si skúsenosti aj pomoc.

Ciele Občianskeho združenia Zaježová

Vo svojich poznámkach z marca 2001 som objavil pravdepodobne môj návrh cieľov Občianskeho združenia Zaježová v ktorom sa odrážajú moje vtedajšie postoje formované ročným pôsobením zaježovskej Zaježky.

Uskutočňovanie plnohodnotného zodpovedného života
(zodpovednejšieho ako v ostatnej, väčšinovej spoločnosti vo vzťahu ku prírode, Zemi, deťom, ostatným obyvateľom planéty a kultúrnemu a spoločenskému dedičstvu)

Vytváranie optimálneho prostredia pre plnohodnotný vývoj detí

Vytváranie podmienok pre udržanie a rozvíjanie tradičných znalostí a postupov našich predkov (remeslá, sociálne štruktúry)

Vytváranie podmienok pre trvalo udržateľný život

(a to ako) vlastným životom smerujúcim ku skromnosti a sebestačnosti
(tak i) šírením myšlienok TUR a pozitívnym príkladom

Hodnoty všetkých členov OBCE – KOMUNITY

rozvoj kultúrneho dedičstva slovanskej kultúry a beztriedneho spoločenského usporiadania
(*toto boli vyslovene moje hodnoty a neviem, koľko ďalších novolazníkov ich zdieľalo)

Všetky národy v ľudskej prehistórii žili komunitným spôsobom života z toho dôvodu, že jedine tak mohli prežiť v prírodných podmienkach.

Základné princípy a pravidlá spoločného fungovania – spolunažívania

Uskutočňovanie zodpovedného života voči prírode i samým sebe

Voči deťom a budúcim generáciám

vôbec

  • v oblasti poskytnutia im možností rozvoja tvorivého myslenia a kvalitného vzdelania
  • vytvorenia klími pre ich plnohodnotný psycho-fyzický vývoj
  • vytvorenia hodnotných medziľudských vzťahov a vzorcov správania
  • v oblasti vnímania a prijímania prírody a uvedomenia si svojho miesta v nej
  • v oblasti zachovania im prírodného prostredia na úrovni …
  • v oblasti zachovania im zdrojov, aby ich mohli využívať aspoň na takej úrovni, ako my

Voči planéte

Nezúčastňovať sa na deštrukčných aktivitách či znehodnocovaní vody, ovzdušia, pôdy a genofondu a biotopov planéty (čo znamená) nenadraďovať sa nad iné bytosti a súčasti prírody – nepodieľať sa na ich podpore

Voči ľuďom z chudobných krajín

  • Uvedomovať si spoluzodpovednosť civilizácie v ktorej žijeme na devastácii prirodzených kultúrno-spoločenských hodnôt (na celej planéte)
  • spoluzodpovednosť za ***tvorbu úplnej väčšiny odpadov, 9/10 (na celej Zemi)
  • spoluzodpovednosť za *stav chudoby najmä v krajinách tretieho sveta (vďaka ktorej ochudobňovanie môžeme my dosahovať mieru spotreby bežnú v našej spoločnosti (prípadne Európsky štandard)
  • spoluzodpovednosť za manipuláciu a jej spôsoby uskutočňované bohatými krajinami a nadnárodnými korporáciami meniaceho hodnoty a ciele celého ľudstva (nie za účelom dozrievania a vyspievania ľudstva, ale za účelom peňažného a mocenského zisku)

Na naplnenie týchto cieľov sme sa zišli v ekologicky nezdevastovanej krajine v ktorej sa snažíme prírodné a spoločenské bohatstvo a integritu pre nás i nasledujúce pokolenia zachovať.

Prostriedkom k tomu je ekologicky trvalo udžateľný spôsob života, ktorý zahŕňa trvalé zachovanie funkcií pôdy, lesa a ostatných krajinných spoločenstiev a organizmov v nich žijúcich

To sa dá dosiahnuť iba prístupom uvedomujúcim si hlboké súvislosti

  • Zodpovedným prístupom ku hospodáreniu s pôdou, s lesom a širšieho spoločenského angažovania, (“zasahovaním do štátnych záležitostí”)
  • Zvyšovaním miery sebestačnosti
  • Znižovaním miery spotreby – dobrovoľná skromnosť – využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov, podporov tradičných činností a spôsobu obhospodarovania
  • vytváranie a obnovovanie miestneho porozumenia a spolupráce na podklade zdieľania a vzájomnosti ako protikladu súperenia v tržnom ekonomickom systéme.

Nový clánok na tému Zaježovské novolaznícke roľníctvo alebo ekopoľnohospodárstvo

a tiež “Zaježovské” skúsenosti v článku Budovanie a sociálna udržateľnosť ekosídelných spoločenstiev

A na záver ešte perlička, Kyberkácke Fórum o Zaježovej

toto je forum o zajezovej. Ako uz naznacuje nazov. Vsetky vase zazitky, podnety, potreby otazky…Kto kedy ide, kam ide, kolko tam bol, ako funguje zajezova.....proste fsecko

a pár ďalších článkov týkajúcich sa fungovania na Zaježovej:

Zaježová: Ľudia, ktorí si vedia pomáhať

Záježová: konečně jasno 15.03.2009 – Jiří Vacek

Miroslav Kašiak : Záhradka pred domom je len kulisa

Zaježová. Ako sa žije v súlade s prírodou

Články zneprístupnené Pianom:

http://www.tyzden.sk/…o-lesov.html

http://www.tyzden.sk/…-bohati.html
Navnovší článok Andreja Bána, ku ktorému som napísal krátku úvahu: Zaježová a Tradičný životný štýl

  • prečítané 1789x